na Blog.cz

nenávidím ten deň.. ked som urobila največšiu chybu vo svojom živote..

nenávidím ho.. celým svojim srdcom.. no.. tak to nie je.. je to v tom .. že on zabil moje sny.. moju vieru .. zobral mi moje ja..

zničil všetky moje sny.. precavzatia.. všetko v čo som verila.. zabil moje sny.. moju realitu.. a nehal to tak.. odišiel.. bez ttoho aby niečo povedal.. nehal ma samú.. uprostred mojich obáv.. uprostetred mojich zlomených.. zničených snov

Rozbila som zrkadlo.. v ktorom som videla svoju minulosť.. no zabudla som na črepiny.. z toho skla.. ktoré sa mi stále zapichávali do nôch.. a tá bolesť.. ktorú mi spôsobovali.. mi pripomínala.. to čo som rozbila.. jeho tvár.. jeho bozky.. jeho slová.. som prázna.. som zničená.. som na dne.. len som si to neuvedomovala.. prišiel ten deň.. nadišla tá hodina aby som si to uvedomila! ..

Ja dokážem isť dalej! dokážem.. nenehám to takto.. on mi zničil život.. no ja som si ho zničila tiež.. slzy.. plač.. život ktorí.. som si skazila.. a teraz zrazu už nevidím nádej.. alkohol drogy.. ludia ma opúšťajú...

nechcem tak dopadnúť.. nechcem.. ostrihala som sa..

zmenila som svoj vzhľad..

no myšlienky.. a minulosť.. moje rozbité sny.. sú stále vo mne..

stále ma bolia.. a ja ich už zrazu neviem dať dokopy..

to mení moje ja.. pod mojimi nohami.. sú moje zničené sny.. a ja ich nedokážem dať do kopy..

tá bolesť sa nedá opísať.. nedokážem to.. celý ten čas.. som ju v sebe potláčala..

to am ničilo.. moje sny.. ktoré mi on zničil..

ktoré som budovala tak dlho..

"raz príde deň ked am nespoznáš.. a ja zistím že už mi nechýbaš"

....nie toto nie je o tom.. že by som ho mala rada.. tu nejde o to.. že som sa zaľúbila.. pretože to tak nie je..

on mi len ukázal aká je pravda.. to on zničil moje sny.. zabila som seba samú.. v tej chvíli ked som mu to dovolila..

zrútili sa všetky moje hranice.. a ja som začala vravieť áno..

na drogy.. alkohol.. hľadala som vyslobodenie.. chvíľku slobody.. za chvíľku zabudnutia.. som dala všetko.. čo som mala..

otvorila som oči.. a zraz vidím že nemám nič.. absolútne nič..

musím tie sny.. upratať.. sú zničené.. a už nikdy ich nikto do kopy nedá.. nedám ich do kopy.. pretože som ich všetky porušia.. sľuby ktoré som si dala.. to všetko som zničila.. zradila som seba samú..

a moje ja.. umrelo s tími snami.. s mojimi ostrihanými vlasmi..

už nikdy nebudem taká.. aká som bola predtým.. už nikdy.

Musím si vybudovať nové sny.. a musím ich postaviť na pevnom základe.. musím sa pozbierať s tohto dna..

musím žiť dalej.. nová.

Ponaučím sa zo svojich chýb.. a postavím si nové dvôležitejšie sny.. dám si nové sľuby.. a dodržím ich..

spravím všetko preto.. aby mi ich už nikdy nikto nezničil.. prvý krát v živote.. som okúsila naozajstné dno..

a aj posledný!

ja viem čo je správne.. a čo nie.

vždy som to vedela.. nechcem dopadnúť zle.. už si neneháím ničiť svoj život.. kvôli jednému človeku.. kvôli jednej chvíli.. ktorá síce zničila všetko.. no boha nikdy... on mi dá silu!

On jediný to dokáže.. a ja si kunmu musím nájsť cestu.. novú.. a dvôližitejšiu

Boh mi ukáže smer... a ja ponom budem kráčať..

postavím si nové sny.. a tie straré.. hodím do koša.

Musím obnoviť svoju podstatu.. svoju dušu.. seba samú.

keby som si aspoň povesdala že to naozaj chcem spraviť.. a naozaj by som to spravila!

znova som nebola v škole.. mala som.. pocit že sa stane niečo zlé.. ale že potom bude znova dobre..

chcem zostať taká aká som.. ale.. chcem byť aj zotpovedná.. ale mať aj riadne v piči. chcem schudnúť.. a mať dobré známky.

vážne chcem.. strašne moc to chcem.. ale ťažko sa to roí..

som ako človek ktorý stratil smer svojho života.. no pritom dobre vie čo chce.. len sa mu nechce.. uskutočniť to..

mám chuť urobiť niečo.. čo ma naplní.. niečo.. úžasné.. povznesejúce.. niečo.. niečo.. niečo.. čím by som si dokázala.. že predca len som na niečo dobrá.

Prečo mám chuť dokazovať.. že som lepšia.. než vy dvaja?

Prečo túžim potom.. aby ste videli že som šťastná?.. Aby ste žiarlili vy na mňa.. aby ste videli.. že ma to už netrápi?

Prečo???

Možno preto.. lebo som presvečená o tom.. že vás to ešte stále trápi..

ale netrápi.. tak prečo sa aj ja neviem zachovať tak.. a správať sa podľa toho.. že vás to už netrápi?.. netrápi ma to.. nie..

vyrovnala som sa s tým.. musím sa s tým už konečne vyrovnať.. musím! Nie musím.. proste.. chcem!

Asi vtúpm do armády.. kvôli chlapcovi ktorý mi zlomil srdce.. a naspievam o tom pesničku.. budem tancovať pod americkou vlajkou.. a budem šťastná..

Toť vijadrenie s k Katty Perry a k jej novej pesničke..

A teraz realita.. som.. som.. iná. Som iná. Strašne iná..

ale niemyslím tým starým spôsobom..

je mi to jedno.. všetko mám uplne v piči.. aleže až príliš.. začínam si uvedomovať chyby vo svojom živote..

obzerám sa čoraz menej často.. a myšlienky.. viac upieram na prítomnosť než minulosť..

"prepáč.. mám 16 rokov.. a nemám ani ponatia.. čo znamená slovo.. láska.. "

"Ja chcem len kamaráta"

"Ja nechcem len kamaráta ja chcem vsťah"

"Milujem ho"

"Nech sa pozerá.. robím to len z pomsty.."

"Som kurva?"

"Podviedol ma s jednou kurvou"

"Nemôžem spať.. nemôžem jesť.. nemôžem žiť"

"Ahoj, nešla by si sa somnou previesť?"

"Bola som len kurva.. len víkendovka.. len len.."

"Nikdy sa to nestane.. budeme len kamaráti.."

Stačilo! Som šťastná.. preto lebo som sama.. prvý krát v živote.. mi to nechýba.. ani nežijem len pre to..

je mi dobre.. poučila som sa.. a viem to! som aká som.. a žijem preto.. aby som žila..

nie preto aby som sa trápila.. už na to nemám nervy.. už nie.

Skončila som.. a môj svet ide dalej.

Som šťastná.. vážim si to čo mám.. Milujem svoju rodinu.. a aza nič na svete by som ju nevymenila..

Milujem svojich priateľov.. lebo bez nich by som nebola tam kde som teraz.. som včačná za svoj život.. a za to aký rozum mám.. ako premýšľam.. a ako to dokážem napísať.. som vdačná za to že bývam tam kde bývam.. milujem západy slnka.. a dakujem za každý jeden čo som kedy vydela.. za slová ktoré počúvam.

Za to čo som zažila.. Za stromy.. a prírodu okolo mňa..

za moju fantáziu.. a za ludí ktorý ma počúvajú..

Som vdačná za svoj život.. za to ked mi vo vlasoch veje vietor.. ked sa otočím.. a zistím že predca len niečo zmysel má.. som vdačná za vônu pokosenej trávy..

zo vônu orgovánu.. za každé jedno objatie..

za svet okolo mňa.. za ťo že žijem.. a môžem zažiť čo chcem.. ja si vyberám ako bude vypadať môj život..

len a len ja.

Ten pocit ked sa z celého hrdla smeješ.. ked ti žiaria oči.. a máš pocit že všetko okolo zrazu dáva zmysel.. aj ked ty absolútne ničomu nechápeš.

Spálila som cestu za sebou.. pršalo.. a ja som sa pozerala na ten oheň.. čo všetko pohltil.. spomienky.. slová..

všetko.. trápila som sa.. kvôli ludom.. ktorým som nestála absolútne za nič.

Ste mojím svetlom.. mojimi hviezdami.. ktoé nikdy nezhasnú.. mojou nádejou.. ked všetky ostatné pominú.

Pravda je iná. Možno nikdy nebudem šťastná.. veľa ľudí žije v minulosti.. ktorá ich nakoniec pohltí..

no ja medzi nich patriť nechcem.. (a možnože už aj tak patrím)

Chce sa mi plakať.. kričať.. chcem zomrieť.. no zrazu sa zmení melodia.. hudba..

a mám absolútne v piči.. rozmýšľam nad tým ako som mohla byť tak sprostá!!!

Už sa teším.. ako vybehnem.. na lúku.. ľahnem si do púpavy.. do všetkých možných kvetou.. ako sa budem usmievať do slnka.. ako sa hodím do vody.. ako budem sedieť na kameni.. a máčať si nohy.. vo vode.. už sa teším na leto.. už sa teším na tú neskutočnú slobodu.. ktorú chcem cítiť.. hned teraz!

Sú to len spomienky.. nepodstatné.. aj ked moje telo si na to pametá inakšie.. ked sa mi rozbúcha srdce.. ked sa mi začne krútiť hlava.. a lapám.. po dychu.. ako mi spomienky vyrazia dych.. a ohromia zmysly.. ako ma dokážu zničiť.. a niekedy posilniť..

vyčarovať úsmev na tráry.. alebo zabiť moje srdce..

sú to len spomienky.. aj ked moje telo si na to spomína inakšie.. je to len sen.. pominuteľný.. a predca tak ozajstný.. akokeby som to nebola ja.. ale niekto iný..

možno som na to našla liek..

pretože.. už nechcem aby ma myšlienky zabíjali.. až príliš to bolí.. a zažívať smrť.. znova a znova.. žiť s tým že tá bolesť nikdy neodíde.. je až príliš veľké utrpenie..

Musím si pomenúť na niečo celkom iné.. krásne.. niečo.. čo s tým nemá absolútne nič spomočné.. zabudnúť sa rovná.. nikdy nestretnúť.. nikdy neprísť.. a už nikdy nespoznať..a ké to je.. pretože viem .. že ma to znova zabije.. je jedno čo.. je jedno.. kde.. ide tu o nich!

A o moje srdce... nájsť si robotu ktorá ma zamestná.. alebo si povedať.. že ja som lepšia.. budem inakšia..

už nedovolím nič.. a nikomu.. najdem štít.. a budem odrážať svoje myšlienky.. nebudem si robiť.. stále len horšie a horšie rany.. dosť.. čo mi ublížili oni..

Už nikdy si nepostaviť hranice..

robiť všetko poľa svojho srdca.. a tak ako to je!

Učiť sa... a žiť.. vyrovnať sa sama zo sebou.. zmeniť sa..

a dokázať svetu.. že to ide.. že vo mne to je.. že to dokážem.. aj ked sama v to neverím.

Musím sa pokúsiť.. a viera a nádej príde..

naučiť sa žiť.. konečne.. nepísať o tom! Ale robiť to!

Koľko už takýcto článkou je?

Koľko??? A čo sa zmenilo? Nič! Všetko sa začína.. v srdci.. volá sa to vlastné presvedčenie..

že na to možno predca len máte.

Ps (Dneská sú voľby.. Samozrejme vyhrá Ficko.. to už všeci dávno vieme.. len kto vie ako to potom zo Slovenskom dopadne.

Privatizácie.. rozkrádanie.. korupcia.. všetko čo sme už začali.. bude pokračovať.. Chceme to zmeniť? Nie! Ak áno Fica by sme nevolili.. tak potom koho? To je otázka na ktorú nikto nevie odpovedať.. Skoro všetky "staré strany" sú skorumpované.. nevyriešené kauzy.. Gorila.. Sasanka..

je jedno ako dho ľudia v politike sú.. aj ked tam ešte nie sú.. už podvádzajú.. a zavádzajú ľudí (99%) Niekto sa tam chce zúfalo dostať.. (SMK HZDS) No chvala Bohu ľudom v tomto ohľade už konečne svitlo..

že kritizujem politiku? Kto by ju nekritizoval.. keby v parlamente sedel Slota?

Nech sa už ľudia rozhodnú akokoľvek.. majú moc.. o ktorej ani oni sami netušia.. každý hlas.. môže rozhodnúť.. sedieť doma na zatku.. a pindať pred televízorom. ako sa majú zle.. ked vidia politikov ako sa premávajú na Audinach.. BNVéčkach.. je prinajmenšom debilné.. tak nech idú voliť.. nech volia tak aby sa aj oni mali dobre.. aby mali prácu.. koľko ludí.. si len v tomto roku zobralo život.. kvôli tomu že nevládali splácať hypotéku..

Nestihli splácať splátky.. pretože kvôli vláde!!! Prišli o prácu?

Politici sú skorumpovaný.. celá politika.. je skorumpovaná..

A len ludia majú tu moc.. postaviť sa na odpor a niečo zmeniť.

Ak začnú rozmýšľať.. možno sa predca len budú mať aj dobre..

Ahojte!

Takže.. rozhodla som sa.. že tento blog obnovím.. ako normálny plnohodnotný.. blog.. aj so spriateleními blogmi.

Chcem sa venovať rôznim témam..

chcem tu písať moje pocity názori..

A hlavne naučiť sa písať gramaticky správne.. predca len.. niekedy sa to naučiť už kurňa musím! :D

Chcem začať chodiť na jogu.. v Ružomberku sa to dá.. a vstupné je len jedno euro.

Chcem si konečne prestať obhrýzať nechty.. čo je v podstate.. (najme u mňa nemožné) ale 2 krát sa mi to už podarilo..

buť sa stalo.. niečo tak strašné.. že sa mi hnusilo obhrýzať si nechty.. ale sa stalo niečo tak strašné.. že moje nervy.. to nevydržali.. a nechty aj ked boli už dosť dlhé.. padli v sekunde.

Je to zlozvyk.. a myslím že som konečne pripravená potlačiť ho..

takisto.. sa strašne moc prežieram.. sú prádniny.. a ja nemám celý deň čo robiť.. čiže robím čo? žerem! :D

Aj ked musím sa pochvíliť.. že za dva roky.. som pribrala.. len dve kilá :D

Ak si myslíte že je to "dobré" nemyslite.. pretože už v tedy bola tá váha dosť vysoká.

Nie.. nechcem prestať jesť alebo tak.. ale chcem sa snažiť.. zdravo jesť a denne cvičiť.

Myslím že to nie je až také drastické.. ako tie moje diety predtým..

Dalej.. musím sa začať učiť.. ale že už naozaj..

a musím nejako potačiť svoj odpor voči angličtine.

A začať sa učiť nemčinu..

čiže.. idem robiť nový desimg.. na korom by som si už fakt mala dať záležať..

a uvidíme .-.. či tento blog.. ešte rozbehnem.. tak ako pretým :) Držte palúchy! :)

Stačilo!

Veľa spania.. spôsobuje veľa snov ktoré nám metú hlavu..

hlavne ak sú tie sny.. v podstate rovnaké.. ked si v tom sne.. sami prehovrame do duše.. a vstávate s uslzenou tvárou..

rožmýšlate.. viete.. že to bolo strašne dvôležité.. no nedokážete si spomenúť..

A váš život pokračuje dalej.. len vaše podvedomie,, tuší čo chcete.. po čom túžite.. čo by ste mali robiť..

Stačí sledovať znamenia.. sú všade okolo..

všade.. ak niečo chcete.. celý vesmír sa spojí pre to aby ste to dosiahli!

Máme sklon vážiť si to, čo prichádza z diaľky a neuvedomujeme si krásu okolo seba.

Jednotvárnosť nemá nič spoločné s opakovaním. Ak chceme byť v niečom v živote dobrí, musíme to stále opakovať a cvičiť

Kto chce vidieť dúhu, musí si obľúbiť dážď.

Ak nevstaneš skoro, nikdy neuvidíš východ slnka, ak sa nemodlíš, aj keď bude Boh pri tebe, nikdy si neuvedomíš jeho prítomnosť. Ale ak veríš, že sa niekam dostaneš, len prostredníctvom takéhoto vyznania, tak sa radšej presťahuj do Somorskej púšte v Spojených štátoch, alebo preži zvyšok života v indickom ašráme. V skutočnom svete je Boh skôr v husliach dievčaťa, ktoré sa práve domodlilo.

Cesta harmónie vyzerá ako zápas, ale nie je to tak. Je to umenie doplniť, čo chýba a vyprázdniť to, čoho je nadbytok.

Ako ked posledná slza steká po líci..

o našom živote rozhodujú sekundy..

všetko je to o jednej sekunde..

o sekunde v ktorej si presvečená že ťa niekto miluje..

všetko je to o jednej sekunde..

ked si myslíš že si konečne našla spasenie..

tá sekunda.. je sen v realite..

no ked pominie..

realita ťa surovo zabije..

si ako nočná obloha..

temná no pritom krásna..

žiariš nádejou.. a tvoja nádej sú hviezdy..

pravda je taká.. že sú to len slzy..

čo stekajú ti po tvári..

je to len o jednej sekunde..

ked si presvečená že ťa niekto miluje..

je to nádej.. chvíľková..

ktorá pomáha ti žiť aj ked si zranená..

potom príde realita..

ktorá zabije tvoje srdce...

musíš hľadať dalej..

ty vieš že raz príde..

pozeráš sa na oblohu

a dúfaš v spasenie..

už toľko slz.. po tvári ti tieklo..

máš pocit že tvoj život je peklo..

si ako nočná obloha..

žiariš.. si prekrásna..

nevidíš to si slepá...

ovládla ťa.. len jedna sekunda...

Plná klamstva.. a nájejí..

o ktorých vieš že realita ich zničí..

nevzdávaj sa.. a ži..

si iná ako pretým..

už vieš o tajomstve jednej sekundy..

pouč sa a kráčaj dalej..

bud hrdá a maj nádej...

už neponíž sa nikdy..

nájdy slnko..

nech tvoju tvár ožiari slnko..

dosť bolo nočnej oblohy..

tá ťa nikdy nespasí..

slnko.. láska život..

a jedine ty..

odpusť sama sebe..

a nájdi to čo hľadáš dlho..

čo ukríva.. len slnko..

on raz príde

vieš to..

Dobre tak som narcistická sviňa a čo???

dobre sama tomu neverím.. pravda je.. že sa hambím.. a sama neviem za čo.. aj ked tá fotka sa mi páči.. tie vlasy.. pripomínajú mi.. akú farbu som mala.. už dávno.. tú svoju prirodzenú..

To je úplne jedno..

Neviem čo sa vo mne skríva.. preto nemôžem urobiť to čo..

odomňa všetci čakajú.. ked ja neviem povedať nie..

a to je niekedy na škodu.. nie na osoh.

Nemôžem.. nemôžem.. nemôžem tam isť.. vidieť ho.. znova vidieť tú tvár.. neviem čo by sa stalo.. už teraz sa mi tlačia slzy do očí..

nemôžem.. viem to..

viem.

Budeme len kamaráti.. taký facebookoví..

nič viac nečakám.. nechcem nič viac čakať. vlastne nemám čo čakať..

botka. !

Láska??? Nie.. očakávanie.. že mi znova niekto ublíži.. to je akokeby som vedela.. kedy zomriem.. a to čakanie je neznesiteľné..

čakanie.. je strašné.. hlavne na to čo nikdy nepríde.. aj ked vo vašom srdci stále bliká svetielko nádeje..

idem vonka.. mám pocit že som zabudla žiť..

Chlebnická príroda je tak úžasná!!!!

A ja som na to zabudla..

dneská bolo krásne..

:)

Už musím.. musím sa začať učíť.. niečo dokázať.. a zabudnúť..

Po dlhom čase sa smejem.. nie som tá čo má stále depku.. a neviem ako dalej..

je to nezvyk.. ked všeci okolo .. na to zabudli..

Celý svoj život to robím..

ľutujem sa.

Sma neviem čo chcem.. a to je najhoršie.. neviem zo svojím životom nič spraviť.. nič zmyslupné..

nehám sa zviesť.. nehám sa ovládať inými..

meniť sa na ich obraz.. ktorý nie som.

Robím zo seba niečo.. čím byť nechcem.

Dnes ked víndem z domu.. mám pocit že všetko je iné..

úplne iné.. alebo skôr.. že všetko je rovnaké len ja som iná.

Mám pocit akokeby som tu ani nebývala.. akokeby som zabudla na všetko čo bolo.. pretože myslím len an to zlé..

Na sebe.. a v sebe vidím len to zlé... nič dobré nič.. čo by ma posunulo dalej.

maličkosti.. maličkosti. už ich nevidím..

hlavu mám prázdnu.. a cítim ako z nej vichádzajú aj tie posledné myšlienky.. ktoré aspon trocha dávali zmysel.

Zabúdam..

akokeby som už nemala na čo myslieť..

obzriem sa.. a vidím tam len prach mojich spomienok.

nie som dvôležitá.. ani moje pocity..

pravda je že zomriem.. no všetko okolo zostane..

mám pocit akokeby som pol roka žila v uplne inom svete.

V svete .. na ktorý som nebola pripravená.

vo svete ktorý ma zničil.. nikdy som si nevžila to čo mám.

Nikdy. Teraz to viem. Ako veľmi dvôležité veci pre mňa to boli.

chýba mi všetko.. všetko.

cítim sa tak prázna.. ako nikdy..

premýšľam.. nepočúvam.. zabúdam.. a na vonok som vysmiata..

aj ked už ničomu nerozumiem.

som zmierená..

naozaj som.. možno si začínam veriť.. alebo to len všetko začínam brať realisticky.

popravde je to dosť choré.. všetko je choré.. dokonca aj ja.. ale teraz už len fyzicky.

Ludia sú divný.. všetci.. a v podstate tak obyčajný..

cestujete autobusom.. o 10 ráno.. nezviklé hlavne v stredu... hovorím som chorá.

dvaja ujovia si sadnú predomňa..a rozoberajú skurvenú politiku.. ich rozhovor sa skončí vetou "No chod už aby ti tá politika vyšumela z hlavy.."

"Možno aj vyšumí Luboš ked ty začneš prestať uvažovať socialisticky"

Musím uznať.. že sa hádali.. iné názori.. iný ludia.. politika. Svet okolo.. všeci sa sťažujú že kradnú.. keby tam boli oni.. kradli by tiež.

No kto si to v tejto dobe prizná?

Politika človeka skazí..

svet je divný.. v zadu sedí podivná trojka.. puberitiackych obyvatelov našej republiky.. ktorí riešia ako zarecitujú homéra..

a nakoniec riešia.. že na koľkú hodiny prídu.. zrazu volajú spolužiačke že pri ružomberku je nehoda.. a budú meškať..

ich plány nakoniec ukončia tým že si idú sadnúť do krčmy.

rozmýšľam čo by som asi urobila na ich mieste.. no netreba nad tým dlho rozmýšľať..

išla by som tiež.

nakoniec.. prestúpim.. a dvaja.. z mojej dediny.. sa takisto rozprávajú o pilitike..

"kokoti to sú "

"no vieš potrebujú sa medializovať"

"Ha ha.. ja by som tam išliel hned"

(ja som si len tak letmo pomyslela.. "ty si kokot sám o sebe.. ani do politiky isť nemusíš")

som zlá..

ja viem. Jedného dňa.. ľudom ukážem.. že nie som až taká p.. ako si mysleli.

Jedného dňa.

hlavné je že mám čistú hlavu.. nemienim sa vracať k veciam.. ktoré boli..

aj myšlienky sa dajú poraziť..

ked myslíte na niečo.. niečo.. niečo úžasné..

myšlienky sa zmenia.. celkovo zmýšľanie.. nálada..

ak si stále budete hovoriť.. že všetko je na nič.. naozaj to tak bude..

no ak.. ak.. neviem to opísať..

prišla som an to až postupne.. ja si vždy spomeniam.. na západy slnka..

na všetky.. v jednej sekunde.. ktorí ludia pri mne v tej chvíli stáli. ktorí ma vždy podržali.. na tých.. ktorí sú teraz už len v mojom srdci..

môj najlepší priateľ.. ktorého objatie mi tak strašne chýba.. pomyslím si na to miesto.. kde som s ním chodila na prechádzky..

teraz viem.. že sa tam už nikdy nevrátim. už nikdy neuvidím západ slnka z toho miesta..

už nikdy si nesadnem do trávy.. a ku parožke... a snívať svoje sny.

už nikdy. Bez neho to nemá význam.. musím nájsť iné..

mám pocit že som zabudla žiť.. tu v tejto dedine.. že mi veľa vecí preteká pomedzi prsty..

že ubližujem.. tým ktorých milujem.. svojej rodine.. klamstvá klamstvá..

pozri sa mi do očí.. a povedz že ťa raz nájdem.

Povedz že som netrpela.. márne.. a že teraz patríš len mne..

musím ťa násjť.. alebo skor ty musíš nájsť mňa..

alebo.. budme realistický..

a povedzme si.. že nejestvuješ.. možno si len v mojej hlave.. visnívaný..

a ja ti dávam stále len iné podoby.

...No žiadna nie je tá pravá..

zdvihla som hlavu.. a povedala som to slovo tú vetu.. "mám v piči"

môžem to ebať.. aj s celým svetom.. som taká aká som.

Trápiť sa nemá zmysel.. som jebnutá.. no a čo že vypadám taka ko vypadám..

som šialená.. a niekedy aj šťastná.. mám pocity.. v niektorích veciach som vínimočná..

a jedného dňa si to snád niekto všimne..

a ak nie.. tak forewer alone! :D :P

Ináč dneská.. je 29 februára!!!! áno je to len raz za 4 roky! že wáááááu :DDDDD

Musela som to tu napísať.. dneská to počujem všade.. všetky noviny.. časopisy.. správy.. sú len o tomto!

Ale že v ružomberku zomrel mladý 18 ročný chlapec.. je absolútne nepodstatné.

No.. čo vám poviem.. množte sa.. ľúbte sa.. robte to z ochranou.. a nie predomnou..

:D :D :D

Kedykoľvek ma to napadne.. slzy mi zalejú oči.. kedikoľvek si na to spomniem.. nechce sa mi žiť.. zadržím dych.. a pokúšam sa zomrieť.

Pozri sa okolo hľadaj útechu.. v maličkostiach to je tvoja sila! Tvoje východisko! Tvoj návrat do snov..

skurvená realita!

Bolí ma srdce.. svet s ami točí.. a ja zo strachom v srci zistujem.. že hlava sa mi točí nie svet okolo.. že ma nebolí srdce.. ono ma mučí.. trasú sa mi kolená.. a slzy mi stekajú po tvári.. chytím sa za pás.. a snažím sa dýchať..

pozriem sa na svoje ruky.. a mám chuť...

Obzriem sa.. a v tvojich očiach vidím bolesť.. otočím sa.. a znova k tebe prídem.. pobozkám ťa na pery.. a poviem že bolesť pominie.. pretože svet nestohjí na mieste.. takisto ako čas.. je to len jedna skurvená sekunda.. nášho skurvene dlhého života..

Zdvihnem hlavu.. ukážem ti že som silná.. budem kráčať dalej.. uvidím svetlo.. pozriem sa do slnka.. maličkosti mi dávajú silu..

chcem jeseň.. jeseň.. chcem videť padajúce lístie.. zo stromov.. chcem vidieť ich smrť.. ako sa s nimi hrá vietor.. chcem pochopiť podstatu života.. hcem sedieť ma lavičke.. a pozerať sa na silné nádherné stromy.. ktoré zomierajú pre mojimi očami.. chcemm spolu s nimi.. prežívať tú bolesť ktorú poctujú.. ked ich zoberie vietor.. a odnesie daleko.. od niečoho čo tak strašne milovali.. ako sa s nimi pohrá a šmarí ich niekde.. kde po nich postúpajú ludia..

netušia.. ani len netušia.. čo sa v tej chvíli odochráva.. ako odchádza ako trpí jedna duša..

Zranil. ublížil.. exitujem.. žijem svoj príbeh.. možno to nie je o šťastnom konci.. možno to je len o príbehu.. možno..

Myšlienky slová.. skutky.. láska sa sratila.. tak hľadaj dalej.. okamihy.. okamihy.. potrebujem tú knihu.. musím si ujasniť môj život.. musím to presunúť na inú koľaj.. lebo minulosť ma dobehne a zabije..

neovplivnuj prítomnosť minulostou.. zničíš si budúcnosť.. to jedniné čo ti ostalo.. v čom si si istá.. je táto sekunda.. práve táto minúta.. minulosť si tvoríme sami.. takisto ako prítomnosť.. a budúcnosť..

no bez prítomnosti.. by nemohlo existovať.. ani jedno.. ani druhé.

Prepáč že som ti ublížila.. že som ťa zabila..

že si sa naučila trpieť.. že si zostala sama..

medzi ludmi ktorých miluješ.. ani nevieš.. ako ma to bolí.. že som zabila tvoje sny.. že som ťa dohnala k šielenstvu..

že som zabudla aká asi.. že som ťa sklamala.. čakala si tak veľa..

je mi smutno ked ťa vidím takú zničenú.. prežívaš len na myšlienkach.. ktoré sú mi neviditeľné.. si tam nikde.. v tmavj miestnosti.. si schúlená v kúte.. a plačeš..

padáš.. a bojíš sa pádu..

nevidíš nádej.. odpustenie.. vyslobodenie..

slnko.. svetlo.. ohne.. preteba už neznamenajú nádej..

si nikede tam v mojej duše.. a zamieraš.. pretrože som ťa zavraždila..

všetkým čo som spravila..

ani nevieš ako ma to mrzí.. ako plačeš.. ked vidíš že sa smejem..

nemôžeš to pochopiť.. že ja dokážem isť dalej..

som niekto iný.. sklamala som ťa.. viem.

A moje slzy sú toho dvôkazom.. no ja musím žiť dalej.. a chyby.. nechať v minulosti..

po čase si na ne nikto nespomenie..

aj ked ja viem že ty mi ich vždy pripomenieš..

Bola si naivná.. myslela si si že.. si princezná..

že stačí ked počkáš..

že tento svet.. nie je až taký zlý.. aj ked si vedea že predca len trocha je..

boli to naivné blbosti.. tie problémy pretím.. a tie teraz..

svet sa mení..

ja už nie som naivná.. aj ked niekedy sa prejavia tvoje nádeje.. túžby..

a ja na jednu mizernú sekundu.. začnem veriť.. že to možno predca len bola pravda..

urobím večšoiu.. šialenejšiu chybu..

ktorá ťa zabije znova.

Si sklamaná cítim to-- vždy ked sa pozriem do práznha-- len tak zdvihnem pohľad.. a zamyslím sa.. cítim tvoju bolesť..

no ja musím kráčať daôej.. nemám čas.. sa zamýšľať.. pretože žijem v realite.. ktorá ta pokorila..

a ja som niečo medzi.. napoly prázna napoly plná..

iba niečo medzi..

odpusť mi... sklamala som.

skamala...

zabila som svoje sny..

zabila som svoju nádej..

zabila som svoju dušu.

ferewer alone..

všeci idú domou.. a ja tu budem teraz sama..

¨všeci sú chorí.. a ja tu budem do konca týna aspon mám čo žrat... zrádla je tu kopa :D

ale čo s teho ked tu zajtra už nikto nebude.. bolí ma svet okolo..

bolí ma.. samota.

Nenávidím ju.. ale ja to nejako prežijem.. ako všetko..

skurvený faceboook.. bez neho by bol človek o tolko štastnejší..

ani debilná diakritika mi na tomto notebooku nejde..!

nech chytí raz za pol roka.. a zajtra budem aj bez neho..

ženýýýýýýýýýý ale sú choré.. to je polachcujúca okolnost..

nemám byt prečo smutná.. nemááám nemám!

ved pred chvílu som sa smiala ako najatá.. ludská duša.. je tak nevyspitatelná.. prvý krát tu budem sama..

a robím s tohio tragédiu.. ako zo všetkého..

nie.. nie.. nie..

nemám ten pocit.. viem to teraz nie..

nemožem.. som štasná.. aj ked je stále všetko na piču.

no nesmiem si to pripúštat.. nesmiem..

iba ja viem na čo myslím.. iba ja viem ovládat svoje myšlienky..

no niekedy sa mi vymania z pod kontroli.. a začínajú ma pomyly zabíjat..

bolí ma zub.. debilný zu.. za ktorý som vyhodila 130 eur!

debilný vypln korena..

debilný týžden.. ale aspon viem.. že narodky mi vycháczajú na piatok :D

17... čo s stane v 17? 16 mám len.. necelé 3 mesiace.. a stalo sa toho tak vela..

som zmetená.. zmetená..

strašne zmetená.. a neviem písat.. a to chcem byt spisovatelka.. neviem ani pojebanú gramatiku! síce na tomto.. notebooku to nieje ziadna výhra.. ale aj tak :D :D :D

hce ist domov.. chcem byt pri ludoch ktorých mám rada,..

chcem dalšiu zábavu.. lebo iba tam mám pocit.. že sa nič nezmenilo..

chcem žit! zit! no moj pohlad na zivot je uz tak.. začiernený realitou.. že nemá žiadnu cenu..

vydiet ho pozitívne,, ¨

snaha sa cení no nie v mojom prípade..

Tancovať okolo dedinskej lampy a spievať si pritom " I'm sexy and i know it! " je tak choré.. tak úžasné až ma to fascinuje :D

Zabudla som brať život s učitou dávnou realizmu.

Všetko vidím buť čierne.. alebo biele.. pritom nič také nie je. Zabudla som že všetko okolo je sivé...

pretože táto jedna farba.. má v sebe čiernu aj bielu.

A tak isto.. je to s týmto svetom.. všetko má dobré aj zlé stránky.

život je asi o tom naučiť sa to.. a brať to tak ako o je..

Kto sa s tým nezmieri.. nemá šancu žiť správne.. žiť šťastne .. a možno že aj tak ako chce.

Myšlienky ktoré nám behajú po rozume.. sú večšinou tie najnebezpečnejšie.. pretože každý čin sa začína myšlienkov.

Rozhodnutím.. ktoré už neberie do úvahy.. žiadne iné okolnosti.

Myšlienky zabíjajú.. a slovíčko "keby".

To asi všetko spúšťa..

človek nerozmýšľa.. nad prítomnostou.. nad tým je robí v tejto jednej jedninej sekunde..

nie.. človek stále rozmýšľa nad tým.. čo má spvariť.. čo spravil.. ako sa má rozhodnúť.. ako to bude.. nad tým čo sa stalo.. a zúfalo si myslí.. že minilosť ovplivný jeho budúcnosť.. potom si neuvedomuje.. že čím viac rozmýšľa nad minulostou.. tým viac to ovlpyvňuje jeho prítomnosť.

Možno som bola sklamaná..

možno už nebudem veriť sľubom.. a už nikdy od nikoho žiadny žiadať nebudem.

Možno som naivná.. no mala som len čisté úmysly.

A to viem.

Nemilujem.. žiadneho.. no moje srdce je aj tak naplnené láskou.

Kedisi som si myslela.. že oni.. (chlapi) sú všetko.. že len oni mi môžu dať lásku.. po ktorej tak zúfalo túžim.

No potom som prišla na to.. že mám toľko ľudí okolo seba.. ktorí mi lásku dávajú.. zadarmo. A nič od toho nežiadajú.. stačí mi.. ked sa ma spýtajú.. ked vidia že ma niečo trápi.. že sú tu premňa. Ked vidím že im na mne skutočne záleží.

To je láska.. tá pravá.. len v iných podobách.

Ked človek chce..vidí ju všade.. ak je človek zatpknutý.. nenájde ju nikdy.

"Uver v zázrak vykúpenia

pozri choromí chodia.. slepí vidia hluchý počujú"

Ale aj tak je to stle len o Bohu.. a o tom čo nám pošle do cesty.

A posiela nám do života len také prekážky.. o ktorých vie že ich zvládneme.

Niedy ked nevládzame.. stačí si len spomenúť naňho.. na jeho silu.. lásku.

a hned.. nám je lepšie.. pretože aj keby nás opustili všeci.. on bude pri nás vždy stáť.

Nehám to tak.. vyčistím si hlavu.. začnem a snažiť.. a budem realistická.

čo s takého života.. ktorý stále vidíte len zo zaslzenými očami..

Tento blog končí.

Musí skončiť.. ako skončilo všetko.. čo bolo.

ako ked sa prestanete rozprávať s ludmi.. bez ktorích ste si svoj život nevedeli prectaviť.. alebo ked odídu a už nikdy sa nevrátia.

Môj názor je nič.. moje články sú nič.. boli to len pocity.. jednej trápnej pubertiačky.. ktorrá má obyčajné pubertiacke problémy.. je to tak.. už to viem.

Nezruším ho.. to nie.. tá návštenvnosť je stále vysoká.. a tie životopisi čo som robila.. sú najnavštevovanejšie.. :)

Tento blog.. už dávno nebol blogom..

táto stránka.. bola stránkou kde som písala veci ktoré si myslím.. a ostatní si to čítali.. a smiali sa na mne.

Jedného krásneho dňa som si to už uznať proste musela...

Blog je super.. na nič sa vás nepýta.. nedáva vám rady.. nedáva vám upltimáta.. môžete napísať čo chcete.. no.. má jednu chybičku.. všeci to vedia.

A všimli ste si to aj vy.. ja.. pridávala som samé depresíne články.. už vyše 2 roky.. som bola v tom ustom začarovanom kruhu.. zlých pocitov.. pocitou beznádeje.. a pocitou že sa niečo zmenilo..

no pravda je.. že sa to mení stále.. stále... nemôže byť stále dobre..

a vždy som tu opisovala moju največšiu záoslosť.. ktorú už nemám.. a to..

je niečo čo mi tak chýbalo. Nehľadaj.. ono si ťa to nájde samo..

to je to načo som prišla.. za tie 2 roky.

A váš si čo máš.. lebo ked to stratíš.. bude neskoro..

Zbohom Blog :D

je to ako ked to pohltí každý váš zmysel.. nevnímate nič iné.. len hudbu.. je to ako váš svet.. realita.. zrazu nejestvujú.. jestvujú len slová piesne.. a vaša opitosť.. telo.. hýbajúce sa v rytmu hudby.. a myšlienky.. niekde daleko.. kde ani len vy nedovidíte..

je to o tom.. žiť.. ako ked vaše vlasy vejú vo vetre.. ako ked potrebujete drogu.. no viete.. že už nikdy si ju nemôžte zobrať.. a vy máte ten najodpornejší absták.. je to to isté.. a vlastne úplne zdialené.. vašim pocitom.. vašim zmyslom.. je to ako pohľad ktorí sa dere spod tej špiny.. s ktorou vy nič urobiť nemôžte.. a zrazu sa prichytíte pri tom.. ako hľadáte aspon nejaké vysvetlenie.. tohto všetkého.. aspon nejaké dobro.. v zatrpknutom srdci.. a nakoniec zistíte.. že chby je vo vás.. že vaša paranoja.. pohlila všetko..

....no ked sa zbaíte paranoji.. vidíte svet tký aký je..

vidíte ludí ktotí sa pre vás bijú.. vidíte pohľady iných mužov..

no tá podoba.. je až príliš nenormálna.. až príliš..

a preto.. tým pohľadom neveríte..

pretože je to hlane vami.. a vašimi myšlienkami.

je to trápenie.. ale aj ykúpenie.. zo šera pochybnosti.

A tak zabúdate.. na všetko čo bolo.. musíte.. onak by ste to neboli schopní pochopiť.. prečo.. pýtate sa..

no odpoved nejestvuje... alebo na nu prídete ... no ešte je do toho odhalenia daleko..

a nakoniec vám bude odpoved ukradnutá.. ktovie prečo..

proste bude.. ako ked zaveje vietor.. a odveje všetko.. ako ked spálite spomienky.. ktoré sa zmenia na popol.. alebo plagáty.. slová ktoré už nemajú zmysel.

Vštko to je.. aj bolo o viere nájsť to niečo.. po čom tak strašne túžite..

no kľúč je v tom nehľadať to.... ono to príde samo.